Triedy a chodby školy síce zívajú prázdnotou, ale v učebni biológie prežívajú zatiaľ tichí šesťnohí príslušníci hmyzu. Sú to tzv. včely samotárky, aktuálne ich prechodové štádia, ktoré v trstinových a papierových trubičkách čakajú na svoju príležitosť byť na osoh. Na jar sa naša škola zapojila do projektu Edubee – chov samotárskych včiel. Mnohí z vás ich majú v okolí svojich príbytkov, v rôznych štrbinách, v starej škridle, v puklinách okenných rámov. Sú to užitočné druhy hmyzu, mimoriadne výkonní opeľovači. Dokonca sú schopné opeliť za jeden deň viac kvetov ako včela medonosná, ktorá nás na rozdiel od včely samotárky poteší skvelými produktami – medom, voskom, peľom,...
Na jar sme dostali okrem úľa malú papierovú krabičku s vajíčkami. Nakoľko zima a nízke teploty nás dlho nemohli opustiť, krabička s vajíčkami musela byť niekoľko dní v zborovni v chladničke, aby sme predišli rýchlemu liahnutiu jedincov a následnému úhynu kvôli nízkym teplotám. Čakanie na jarné teploty využili žiaci 9.A, ktorí budúcim obyvateľkám úľa pripravili trubičky na liahnutie. Každú trubičku zaslepili blatovou zátkou. Keď slnečné lúče nabrali na intenzite, krabička s úľom putovala do stojana v átriu a behom niekoľkých hodín nastalo liahnutie samičiek a samčekov. Oplodnené samičky okamžite začali klásť vajíčka do vopred pripravených zaslepených trubičiek. So žiakmi 4.B sme pozorovali a zaznamenávali, ktoré trubičky boli „zavajíčkované“ ako prvé. Teraz oddychujú v učebni biológie a na jeseň ich zazimujeme tak, aby na budúci kalendárny rok mohli opäť svojou usilovnosťou potešiť všetkých pestovateľov ovocných stromov v okolí, ktorí sa aj vďaka nim budú môcť tešiť z úrody ovocia.
Marianka Maslenová