Na konci marca do našej triedy pribudli dvaja noví žiaci, Akim a Arsenij. Prišli k nám z Kyjeva, mesta ktoré má viac obyvateľov ako polovica nášho Slovenska.
Nikto im poriadne nerozumel, a ani oni nikomu poriadne nerozumeli. Za krátku chvíľu sa ale ukázalo, že sú to úplne obyčajní, správni chalani. Bavia ich rovnaké veci ako nás, neradi ráno vstávajú, presne ako my, hrajú úplne rovnaké hry ako my. Rozhovor s nimi bol stále trochu kostrbatý, ale postupom času sa to zlepšovalo. Pravdou je, že sa v škole veľmi nenadreli, ale všetci sme im prestali závidieť, keď sme sa dozvedeli, že po vyučovaní v našej škole ešte musia robiť úlohy, ktoré im posielala ich ukrajinská škola. Zapadli medzi nás a mali sme pocit, že sa u nás cítia skutočne dobre.
Dnes sme sa s nimi rozlúčili. Ale rozlúčka nebola vôbec smutná. Vracajú sa domov a veľmi sa tešia. A my sa tešíme s nimi. Želáme im šťastnú cestu, veľa šťastia a zdravia. A ďakujeme za koláč, ktorý s maminou pre nás napiekli.
žiaci 5. B a p. učiteľ Martin Dojčán