Tak znie názov aktivity, s ktorou sme sa rozlúčili posledný deň strávený v škole pred vianočnými prázdninami.
Úlohou detí bolo priniesť si do školy svoju obľúbenú vianočnú ozdobu, ktorú v kruhu medzi spolužiakmi krátko predstavili:
– prečo ju majú rady,
– odkiaľ ju majú,
– čo im pripomína.
Medzi odpoveďami detí zaznelo aj:
„Túto ozdobu mám od svojej babky, ktorá tu už nie je. A moja mama povedala, že v každej je kúsok z nej. Tak ako keby tu bola so mnou.“
„Dala mi ju maminka, a preto ju mám tak rada – ako aj ju.“
Deti veľmi spontánne a citlivo vyjadrili svoje puto k vianočnej ozdobe, ktorú si priniesli. A hoci sú to ešte len deti, poznajú hodnoty, na ktorých v živote záleží, a učia aj nás dospelých, že aj maličkosti nám môžu pripomínať niekoho a niečo vzácne v našom živote.
Vďaka tejto aktivite sa žiaci spoznávajú trochu inak – hlbšie a osobnejšie. Je to zároveň spôsob, ako do triedy vniesť pravú vianočnú atmosféru.
Námet na túto aktivitu som čerpala z preventívneho programu **BALANS – rovesnícky program podpory duševného zdravia**.
Števka