Začalo to mailom od pani riaditeľky a prosbou, či by som sa k nemu nevyjadril.
Takéto maily sa občas objavia. Niekto nám chce niečo dať. Zapojte sa do projektu a dostanete..., ale musíte... No, tento bol o možnosti doplniť vybavenie školy minipočítačmi micro:bit.
Micro:bit je moja slabosť, je to moja „srdcovka“.
Na škole máme dve počítačové učebne, jedna je kompletne vybavená micro:bitmi, žiadalo by sa doplniť vybavenie aj do tej druhej učebne. Bolo by to skvelé!
Pomôcka je to úžasná a žiaci s ňou radi pracujú.
Doteraz som nikdy takýto projekt nerobil. Pani riaditeľke som ale odpísal, citujem: „Skúsime, nič za to nedáme.“
Jedinou podmienkou výzvy o grant bolo zapojenie sa žiakov do súťaže v programovaní na micro:bitoch.
„Jednoduché“. Tak som sa pustil do písania projektu. Uviedol som, čo robíme so súčasným vybavením, a čo by sme s deťmi dokázali s novým vybavením. A projekt som odoslal.
V deň uzatvorenia žiadostí o grant, mi prišiel strohý mail, ktorého prílohou bola aj zmluva o poskytnutí grantu. Určite aj so šťastím začiatočníka mi projekt schválili a grant dostaneme.
Získali sme finančné prostriedky na kompletné vybavenie počítačovej učebne micro:bit-mi a robotickými autíčkami programovateľnými pomocou micro:bitov.
A teraz Vás už len chcem poprosiť, DRŽTE NÁM PALCE V SÚŤAŽI V PROGRAMOVANÍ!
Martin Dojčán
MARTINOVI VEĽMI PEKNE ĎAKUJEME!