Počas veľkých prestávok nemusí byť škola len o hluku a ruchu chodieb. U nás majú deti možnosť vstúpiť do tichej zóny – priestoru, kde sa na chvíľu spomalí čas.
Tentoraz si spolu púšťame jemnú relaxačnú hudbu. Tóny sa potichu nesú miestnosťou a postupne z nej mizne napätie aj nepokoj. Niektoré deti len ticho sedia, zatvoria oči a nechajú sa unášať melódiou. Iné vezmú do rúk klbko vlny a háčik či ihlice. Háčkujeme, štrikujeme, prepletáme nielen nite, ale aj myšlienky.
Ruky pracujú, hlava si oddýchne. Každé očko je malým krokom k sústredeniu, k trpezlivosti, k vnútornému pokoju. V tejto chvíli nejde o výkon ani známky. Ide o pocit bezpečia, o ticho, ktoré lieči, o vedomie, že aj škola môže byť miestom, kde sa staráme o dušu.
Tichá zóna nie je len miestnosť. Je to odkaz deťom:
Vidíme vás. Počúvame vás. A záleží nám na tom, ako sa cítite.